Prestížna anketa Medaila roka 2025
- Za najkrajšiu slovenskú a českú medailu možno hlasovať do konca júla
PO PRVÝKRÁT S ÚČASŤOU ČESKÝCH AUTOROV
Obľúbená verejná anketa Medaila roka vstupuje do svojho už štvrtého ročníka a prináša zásadnú novinku. Do výberu najlepších diel realizovaných v roku 2025 sa tento rok po prvýkrát zapojí aj česká medailérska scéna. Cieľom tejto iniciatívy je osláviť precízne remeslo, umeleckú hodnotu najmä razených medailérskych diel a prepojiť autorov so širokou verejnosťou aj so zberateľskou komunitou. Verejná anketa vznikla ako iniciatíva Medailérskeho klubu, Bratislava, ktorý pôsobí ako propagátor medailérstva (www.medailerskyklub.art).
SPOLUPRÁCA V RÁMCI ODBORU
Tohtoročný ročník sa nesie v znamení silných partnerstiev. Na organizácii a propagácii sa podieľajú kľúčoví hráči numizmatického sveta: Medailérsky klub a česká Asociace umělců medailérů, ktorí zabezpečujú partnerstvo zamerané na odbornú zabezpečenie a zapojenie popredných českých a slovenských medailérov, Česká numizmatická spoločnosť v Českej republike a Slovenská numizmatická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied na Slovensku, ktoré poskytujú odbornú podporu a šíria povedomie medzi zberateľmi.
Na čo sa môžu tešiť nielen fanúšikovia?
Do konca júla 2026 môže vyberať doslova ktokoľvek z 27 českých a slovenských medailových diel – aj tí, ktorí sa o medaily príliš nezaujímajú alebo si myslia, že im nerozumejú. Prečo? Pretože ich prevedenie je krásne a rozmanité a určite si každý medzi kandidátmi nájde niečo podľa svojho vkusu a v neposlednom rade sú to aj silné témy a príbehy zvečnené na medailách.
Hlasovať za jednu alebo viac najkrajších medailí môžete v hlasovacom formulári – až do konca júla a zároveň tak vyhrať jednu z takmer 70 cien v celkovej hodnote vyše 2000 €
Anketa však neprebieha len v online priestore. Sprevádza ju bohatý sprievodný program, ktorý priblíži krásu medailérstva verejnosti – s výstavou zúčastnených medailí, zberateľským happeningom a vyhlásením výsledkov.
Výstava nominovaných medailí sa tak koná v Česku i na Slovensku – už sa uskutočnila na Bratislavských zberateľských dňoch 5. a 6. 6. 2026 a tešiť sa na ňu môžeme aj na veľtrhu Sběratel v septembri 2026 v Prahe, kde sa uskutoční aj zberateľský happening a vyhlásenie výsledkov – stretnutie autorov s fanúšikmi, autogramiáda a vrcholom celého ročníka bude predstavovanie víťazov verejnej ankety spojené so žrebovaním vecných cien.
Všetky nominácie a podrobné informácie, vrátane zaujímavých sprievodných fotografií, informácií a príbehov, ktoré sa skrývajú za medailami, si možno pozrieť na stránke Medaila roka 2025.
- Občianske združenie z Bratislavy zamerané na propagáciu stolných medailí Medailérsky klub predstavuje v rámci ocenenia Medaila roka 2025 verejnosti výber tých najzaujímavejších medailí a plakiet, ktoré v Česku a na Slovensku vznikli za uplynulý rok.
Kým predošlé ročníky to boli len slovenské medaily, za rok 2025 sa zúčastňujú už aj české medaily. Krok je to vcelku logický, keďže nielen komunity českých a slovenských zberateľov sú navzájom prepletené, nie je to len historická záležitosť z čias spoločného štátu, keď sa medaily razili v spoločnej štátnej Mincovni Kremnica. Ale aj dnes často autori či výrobcovia z jednej strany rieky Moravy tvoria pre zadávateľov na tej druhej strane. Aj keď už prešlo od rozdelenia československej republiky vyše 30 rokov a odvtedy vyrástli nové generácie, aj tie udržujú kontakty, dnes často prostredníctvom sociálnych sietí (a spolupracujú s „bratmi“). Je to výnimočný fenomén, nielen tá jazyková blízkosť a spoločná minulosť, ale aj kultúrne či spoločenské prieniky, vzájomné sympatie a blízkosť takmer vo všetkých oblastiach, tak aj tejto umeleckej a zberateľskej.
Živé príklady tak nájdeme aj medzi medailami tohto spoločného ročníka, kde sa hľadá najkrajšia česká a slovenská medaila – mladý český medailér Asamat Baltaev (*1991, Čuvašská (Suvarská) republika Ruskej federácie) vytvoril krásnu slovenskú medailu so silným príbehom – Nová Huta – príchod Slovákov do Rumunska, na druhej strane zasa bravúrne stvárnil pre Polabské muzeum, pod ktoré spadá tzv. Hrabalova chata, jeden z najproduktívnejších a najznámejších slovenských medailérov Štefan Novotný z Kremnice (*1954, Slovinky, okr. Spišská Nová Ves) jedného z najvýznamnejších československých spisovateľov českého pôvodu, dodnes veľmi obľúbeného Bohumila Hrabala so svojim svojráznym humorom, ktorého diela sa stali predlohou mnohým slávnym filmom a bavia dodnes.
Ďalšie medaily sú zasa so spoločnými historickými témami – nielen numizmatikov, ale aj notafilikov (zberateľov bankoviek) zaujme určite medaila venovaná 100. výročiu razby prvej československej 5-koruny od medailéra Mincovne Kremnica Romana Lugára (*1978, Handlová), ktorá znázorňuje prechod od papierovej bankovky na mincu. Rovnaký autor je tiež zastúpený ďalšou medailou, pestro kolorovanou masívnou striebornou záverečnou medailou zo série Ľudová kultúra – kroje, ktorá zobrazuje vzory zo skutočných krojov, pokrývajúce všetky kraje Slovenska a autor na jej vzniku veľa spolupracoval s Etnografickým múzeom Slovenského národného múzea v Martine – viac zajímavých info a fotiek, nielen k tejto medaile sú na stránke Nominácie.
Z najvýznamnejších našich osobností bol bravúrne stvárnený na zlatej a striebornej medaile Poslední slova Tomáša Garrigue Masaryka, ktorú vytvoril jeden z najuznávanejších medailérov aj vo svetom meradle akad. soch. Jiří Harcuba (*6.12.1928, Harrachov – 26.12.2013 Praha). Medaila vychádza z Harcubova návrhu z roku 1995 (liata medaila, 165 mm). Vyšla razená posmrtne v spoločnosti České dukáty a vyrazila ju Česká mincovna, ktoré práve spojili sily a České dukáty prešli pod krídla Českej mincovne. Masarykova tvár tu nesie typický Harcubov sklársky rukopis, vďaka čomu pôsobí nesmierne sugestívne a úplne sa vymyká obvyklej portrétnej tvorbe.
Medaila vyšla práve pri príležitosti rozpečatenia obálky s Masarykovými poslednými slovami, ktoré ukázali, že jeho odkaz a slová z roku 1937 sú aj o 90 rokov neskôr nanajvýš aktuálne aj pre ľudí 21. storočia a je len na nás, či si z nich dokážeme zobrať ponaučenie, keďže história sa neustále opakuje.
K medaile vznikla luxusná kazeta z dielne sochára Adama Alvy Fejfara, ktorý je zastúpený tiež svojou zlatou a striebornou medailou Jan Lucemburský – 700 let od ražby florénu, rovnako z dielne spoločnosti České dukáty, vydávajúcej umelecky náročnejšie razené medaily. Pre porovnanie je v ankete tiež druhá 500 g strieborná medaila Jan Lucemburský – zahájení ražby mincí na úplne rovnakú tému, ktorú vytvoril akad. soch. Zbyněk Fojtů pre Českú mincovňu v nižšom mincovom reliéfe. Pre rovnakú mincovňu vytvoril tiež čerstvý osemdesiatnik, akad. soch. Michal Vitanovský, 75 mm strieborný kúsok Vyvraždění Slavníkovců, ktorí predstavovali pre Premyslovcov jediných vážnych konkurentov pri pláne mocensky ovládnuť českú kotlinu a autor sa pri spracovaní tejto silnej témy opieral o autentické inšpirácie.
Netypického stvárnenia na striebornej medaile sa dočkal aj jeden z najvýznamnejších Slovákov – M. R. Štefánik, ktorého sa rozhodol zosúčastniť a priblížiť tak súčasnej generácii „kráľ slovenského komiksu“, nekonvenčný umelec Jozef Gertli s prezývkou Danglár. A tak dal jednému z najvýznamnejších Slovákov na ruku „kérky“ (tetovania Štefánikovo osobné motto či československý znak), do očí hneď udrie aj ďalší anachronizmus, tropická kvetovaná košeľa odkazujúca na Štefánikove svetobežníctvo, ktorý žil okrem iného na Tahiti. Jeho domovom sa stal aj Ekvádor, očarila ho Sahara a šesťkrát vystúpil na Mont Blanc. Letecké okuliare a typická generálska čiapka odkazujú na skutočnosť, že bol letcom, vojakom a francúzskym generálom. Rukavicu potom zdobí Štefánikov návrh československej zástavy, ktorý symbolizuje Štefánikov leví podiel na vzniku republiky a ktorý vymyslel a zrealizoval spolu s českým dizajnérom Vojtechom Preissigom. Štyri hviezdy reprezentujú Čechy, Moravu, Sliezko a Slovensko. Cudzích štátnikov nadchol pre myšlienku Československa ako politik, diplomat, organizátor légií aj lev salónov. Medaila ale skrýva ďalší odkaz, visačku s číslom 3571, odkazujúcu na vesmírnu planétku nesúcu Štefánikovo meno a pripomínajúca, že bol tiež vášnivým astronómom a meteorológom. Na reverznej strane medaily potom nájdete Danglárov podpis a logo – mikimauzovskú lebku.
Čo je ale nemenej zaujímavé, je prístup k poňatiu medaile – tento farebný komiks je vytlačený špeciálnou technikou na strieborný strižok. Aj taká vie byť medaila. Napokon súčasná umelecká medaila nadobúda a využíva najrozmanitejšie tvary či techniky, nielen klasická razba a kruhový tvar, jediným kritériom je asi len maximálny rozmer do 15 cm, aspoň podľa svetovej federácie umeleckej medaily FIDEM, ktorá bude práve v Prahe tiež organizovať na jeseň 2027 svetový medailérsky kongres a výstavu súčasnej umeleckej medaily (spoluorganizátori Uměleckoprůmyslové museum v Praze a Asociace umělců medailérů). Je to vrcholná svetová medailérska udalosť, konajúca sa každé 2 roky, na ktorej sa v roku 2025 v Mníchove sa zúčastnilo cca 600 medailí z 30 krajín. A na rovnakom mieste, ale o rok skôr, bude slávnostné vyhlasovanie výsledkov Medaily roka 2025 pre pozvaných hostí. Verejné vyhlasovanie, spojené s výstavkou medailí a stretnutím a autogramiádou s medailérmi bude na jesennom veľtrhu Sběratel Praha 2026.
Určite zaujmú aj pôsobivé absolventské práce Vyšší odborní školy v Jablonci nad Nisou ako 150. výročí narození konstruktéra Ferdinanda Porscheho, ktorá je kombináciou tradične modelovaného a razeného reliéfu a gravírovanej frézovanej grafiky od Michaely Appeltovej alebo expresnívny súbor 4 medailí Čtyři jezdci Apokalypsy – Mor, Válka, Hladomor, Smrt od Alžběty Blažejové. Do tretice je do Svět hub, ktorý stvárnila Barbora Zielinska na jednej strane s plodnicami húb a na druhej strane s podhubím. Je príjemné sledovať, že aj v dnešnej virtualizovanej dobe aj predstavitelia najmladšej generácie vidia v tomto hmatateľnom médiu zmysel a majú ambíciu pokračovať v tejto asi 500-ročnej tradícii medailérstva.
Na Slovensku, ktoré bolo za ostatné desaťročia najmä vďaka tzv. kremnickej škole, jedinečnému podhubiu, z ktorého vychádzali rytci a medailéri, ktorí nachádzali uplatnenie predovšetkým v jednej z najstarších mincovní sveta, Mincovne Kremnica, oslavujúcej v roku 2028 už svoje 700-výročie, žiaľ takáto nastupujúca generácia absentuje – keďže kremnická Stredná odborná škola nedávno zanikla a slovenské vysoké školstvo medaile, ako médiu a ako odnoži sochárstva a plastiky nevenuje pozornosť.
V Kremnici je však istou nádejou slávny kremnický medailér Drahomír Zobek, známy tiež ako „otec slovenskej koruny“, ktorý po pôsobení v Mincovni Kremnica, kde bol čas aj vedúcim jej ateliéru, dnes vedie úspešnú vlastnú rodinnú kremnickú firmu Numizmatika Kremnica, vydávajúcu vlastné medaily od návrhu až po razbu. V prvom ročníku Medaily roka 2022 sa najviac páčila publiku a vyhrala práve jeho strieborná medaila venovaná nitrianskemu kniežaťu Pribinovi.
A v tomto ročníku na ňu nadväzuje ďalšou historizujúcou medailou Svätopluka I., tiež nitrianskeho kniežaťa a neskôr vládcu Veľkej Moravy. Prezentuje sa tiež svojou ďalšou striebornou medailou so sobášnym portrétom Márie Terézie, na reverze s veľkou korunovačnou pečaťou a slávnosťami jej korunovácie či ďalšou portrétnou medailou panovníka Maximiliána II. Habsburského, na reverze s veľkou pečaťou, rovnako ako pri Márii Terézii s neskutočne detailným a pútavým spracovaním, na ktoré sa podujal znova kremnický medailér Roman Lugár.
Zastúpené sú tradične aj numizmatické spoločnosti, tak Slovenská numizmatická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied má opäť od Štefana Novotného hneď 3 medaily – pobočka Banská Bystrica s medailou 80 rokov od tragických udalostí v Kremničke a Nemeckej 1945-2025, pobočka Martin s medailou Juraj Langsfeld a pobočka Svit-Tatry 160. výročie úmrtia sochára, medailéra a rytca J. D. Boehma.
Česká numismatická společnost pobočka Brno vydala v rámci série medailí vymretých významných moravských šľachtických rodov historizujúcu medailu k úmrtiu Vratislava Eusebia z Pernštejna, ktorú navrhli Jiří a Veronika Ryglovi a ručne vyryl a vyrazil do striebra Jaroslav Jelínek, čo je pri veľkosti toliaru (42 mm) pozoruhodný výkon. Vystavená medaile s č. 29 je udelená kniežaťu Williamu E. Lobkowicz (*1961, Boston, Massachusetts, U.S.A.), ktorý je zo sekundogeniturnej (druhorodenej) vetve jedného z najvýznamnejších českých šľachtických rodov, ale táto časť rodu spravuje rozsiahle rodové Lobkowiczké zbierky, v ktorých je tiež uložená jediná podobizeň Vratislava Eusebia z Pernštejna, teda portrétny medailón, z ktorého podoby tiež vychádzali tvorcovia medaily.
Pobočka v Táboře si pripomenula 65. výročie svojho založenia pamätnou medailou na tému Jan Žižka, spracovanú podľa predlohy pobočky mladou, ale renomovanou medailérkou Lenkou Nebeskou s vyobrazenou takmer trojmetrovou sochou husitského vojvodcu Jana Žižky z Trocnova, ktorý stál pri založení táborskej mestskej obce.
Pobočky Kroměříž a Olomouc, spolu s Biskupstvím Olomouc zastupuje intronizačná medaila arcib. Jozefa Nuzíka od jedného z najuznávanejších súčasných českých medailérov Karla Zemana (*1949, Brno) – grafik, rytec a medailér, ktorý tvorí aj známky a na Sběrateli v Prahe by mal tiež jednu prezentovať, dlhodobo sa zameriava na obdobie napoleonských vojen a bitku u Slavkova.
Práve túto tému pod názvom Bitka troch cisárov stvárnil tiež na impozantnej 75 mm striebornej patinovanej medaile Martin Dašek (* 5.1.1981, Pardubice), patriaci medzi výrazné osobnosti českého medailérstva, ktorý sa snažil na Zemanovu práci dôstojne nadviazať.
Tradične medailérsku medicínsku oblasť zastupuje medaila venovaná prof. Vítězslavovi Chlumskému 1867-1943 a storočnici Československej ortopedickej spoločnosti (1925-2025) od akad. sochára Milana Lukáča – preslávený Chlumského roztok sa používa tiež ako antiseptikum, dezinficiens – najmä na dezinfekciu chronických, zle hojacich sa rán.
Alebo medaila Slovenskej farmaceutickej spoločnosti venovaná doc. Milanovi Lehkému, ktorá dozrievala v ateliéri jedného z najvýznamnejších slovenských medailérov Mariána Polonského (1943) dlhých 5 rokov, čo sa bezpochyby odzrkadľuje na jej dokonalosti a podčiarkuje to tiež jej impozantný reliéf vo veľkosti úctihodných 90 mm a padne tak ideálne do ruky, bola vyrazená v Lisabonskej mincovni.
- Doc. Milan Lehký bol o.i. zakladateľ Lekárnických dní a vydavateľstva Herba, ktoré vydáva časopis Liečivé rastliny, ale tiež v ňom v roku 1996 úplne prvýkrát knižne vyšla kniha Proglas od Konštantína Filozofa (proglas ako Predslov k sv. Evanjeliu), najstaršia slovanská písomná pamiatka.
Zo série Velikáni Slovenského maliarstva Mincovne Kremnica sa predstavuje tiež veľká 80 mm medaila Miloš Alexander Bazovský od medailéra ateliéru mincovne Martina Sabola.
Pozoruhodná je aj ďalšia strieborná medaila kremnického medailéra Drahomíra Zobeka z jeho voľnej tvorby v podobe a s parametrami tetradrachmy zobrazujúca v autorskom návrhu Herkula v zápase s levom a portrét najvyššieho starogréckeho boha Zeusa, ktorý je prepisom najznámejšieho antického portrétu Dia – busty z karerského mramora nájdenej v roku 1775 v Otricoli (Umbria, Taliansko) a ktorá sa považuje za kópiu stratenej bronzovej starogréckej busty/sochy z konca 4. storočia. Busta má nadživotnú veľkosť s výškou 58 cm a nájdeme ju vo vatikánskych múzeách (Museo Pio-Clementino, Sala Rotonda – okrúhly sál). Táto antická predloha inšpirovala aj ďalších medailérov v minulosti, najslávnejšia je to Olympijská medaila víťaza z 1. novodobých olympijských hier v Aténach, 1896, striebro, razba Monnaie de Paris, ktorej autorom je nikto iný ako slávny Jules Clément Chaplain (12.7.1839-13.7.1909) – francúzsky sochár a jeden z najvýznamnejších francúzskych medailérov 19. a prelomu 20. storočia (kam siahajú aj korene nášho medailérstva).
Na medailách tohto ročníka sa vyskytli nielen mnohé naše významné historické osobnosti či udalosti, ale je zastúpená aj tzv. voľná tvorba, kde má autor úplnú slobodu výberu a stvárnenia témy, vyjadrenia sa. Akad. maliar Daniel Brunovský (*1959, Bratislava), predstaviteľ slovenskej postmoderny a syn , tak so svojou pozoruhodnou ďalšou liatou medailou Terra (lat. zem) zo série Živly, už známej z predchádzajúcich ročníkov, zaujme svojím jedinečným a nezameniteľným rukopisom.
Viac o týchto medailách a ich príbehoch, s bohatým sprievodným obrazovým materiálom si je možné pozrieť detailne na stránke Medaila roka 2025.
Naživo ich bolo už možné vidieť 5. a 6. júna 2026 na Bratislavských zberateľských dňoch a bude ešte možné na výstavke na veľtrhu Sběratel v Prahe-Letňanech 4. a 5.9.2026, kde sa uskutoční tiež verejné vyhlasovanie výsledkov tohto ročníka a budete sa môcť tešiť na osobné stretnutie a „pokec“ s autormi medailí a autogramiádou. Slávnostné vyhlasovanie pre pozvaných bude v nádhernej reprezentatívnej historickej budove Uměleckoprůmyslového musea z konca 19-storočia. Okrem partnerov ocenenia Medaila roka 2025 sa organizačne a odborne podieľali tiež česká Asociace umělců medailérů, ako aj Česká numismatická společnost a Slovenská numizmatická spoločnosť pri SAV.
Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Celá debata | RSS tejto debaty